1. Populácia navštevujúca školy a vyučovací jazyk

Počet obyvateľov vo vekovej kategórii od 0 do 29 rokov bol v školskom roku 1998-1999 4.036.000 osôb (39, 5 % z celkového počtu obyvateľstva), z toho bolo školopovinných 1.360.000 detí. Oficiálnym vyučovacím jazykom je maďarčina, ale mnohé etnické a národnostné menšiny (napríklad nemecká, rumunská, slovinská, srbská a chorvátska) disponujú takými školskými zariadeniami, v ktorých sa na úrovni základnej alebo stredoškolskej výučby používa ich vlastná reč ako primárny, alebo sekundárny vyučovací jazyk.

2. Miera riadenia, kontroly a štátneho financovania v školstve

Prevažná väčšinažiakov navštevuje štátne školy organizované a riadené úradmi štátnej správy, respektíve miestnymi samosprávami. Súkromné školy zriadené inými organizáciami získavajú viac než 50 % dotácií na svoju prevádzku od inštitúcií štátnej správy. Hlavnou charakteristikou maďarského školského systému je decentralizácia. Kompetencie Ministerstva školstva sa obmedzujú na úlohy spojené so všeobecným riadením školstva (stanovenie kritérií a systému podmienok týkajúcich sa povinnej výučby, ako i záverečnej skúšky po ukončení stredoškolských štúdií). Miestne samosprávy riadia vyučovaciu činnosť na škôlkach, na základných a stredných školách. Rôzne inštitúcie majú samostatné rozhodovacie kompetencie nielen v organizačnej a prevádzkovej oblasti, ale aj vo veciach súvisiacich s rozpočtom.

3. Výchova v škôlkach

Výchova v škôlkach je považovaná za prvý stupeň školského systému, ktorý je zameraný na výchovu detí vo veku od 3 do 6 rokov. Účasť na výchove tohto stupňa (óvoda) je fakultatívna s výnimkou posledného roku, ktorý je povinný. Štátne ustanovizne môžu prevádzkovať formou úhrady nákladov iba   služby, ktoré presahujú ich základné úlohy.

( rôzne krúžky mimo učebného plánu, stravovanie, výlety, atď.).   V školskom roku 1999/2000 navštevovalo škôlky 365.704 detí. V súčasnej dobe, z celkového počtu vekovej skupiny 3-5 ročného obyvateľstva, navštevuje škôlky približne 86,5 % detí.

4. Povinná denná školská výučba

(a) Úrovne

Účasť na výučbe je povinná do veku 18 rokov. Pred dovŕšením 16 roku nie je možné začať odborné vzdelávanie, do tohto veku sa žiaci musia zúčastniť všeobecnej povinnej školskej dochádzky. Posunutie vekovej hranice pre začiatok odborného vzdelávania prinieslo zmeny v dvoch typoch škôl: v odborných školách (szakiskola) a v učňovských školách (szakmunkásképző iskola).

(b)Požiadavky pri prijímaní do škôl

Bezplatná školská výchova je zaručená zákonom. Súkromné školy však môžu stanoviť školné. Pre prijatie dieťaťa na základnú školu je podmienkou predloženie osvedčenia o tom, že dieťa je zrelé pre zaradenie do školskej výchovy. Školy sú povinné prijať všetky zrelé deti žijúce v ich spádovej oblasti, rodičia však majú právo podať žiadosť na prijatie ich dieťaťa do ľubovoľnej školy. Prijímanie do vyšších ročníkov strednej školy sa koná na základe prijímacích pohovorov, organizovaných danou školou v súlade so smernicami vydanými Ministerstvom školstva.

(c) Dĺžka vyučovacieho dňa/týždňa, školského roku

Školský rok má 185 vyučovacích dní a začína sa tradične koncom augusta, začiatkom septembra a trvá do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Od roku 2000 boli zavedené jesenné, zimné a jarné prázdniny, ktoré trvajú približne jeden týždeň v každom stanovenom období. Okrem toho sú letné prázdniny s trvaním 10 až 11 týždňov. Vyučovací týždeň sa skladá z 5 vyučovacích dní. Vyučovacie hodiny trvajú 45 minút. Maximálny počet vyučovacích hodín pre jednotlivé ročníky stanovuje zákon.

(d) Počet žiakov v jednotlivých triedach/žiacke skupiny

V školskom roku 1999/2000 charakterizoval rôzne úrovne školstva nasledujúci pomer žiakov a učiteľov: škôlky (óvoda): 11,6, nižší stupeň základných (általános iskola) a stredných škôl: 11,6, gymnáziá (gimnázium) a stredné odborné školy (szakközépiskola): 13,3.

Priemerný počet žiakov v triedach základných škôl (általános iskola) bol 21,4. Zákonné predpisy stanovujú maximálny priemerný počet v triedach nasledovne: ročníky 1-4: 26 žiakov, ročníky 5-8: 30 žiakov, ročníky 9-13: 35 žiakov. Triedy sú koedukované a sú do nich zaradené deti rovnakého veku. Niektoré školy vytvárajú triedy zo žiakov rovnakých schopností . Odborné predmety obyčajne vyučujú učitelia s odbornou aprobáciou.

(e) Obsah učebných osnov a ich kontrola

Rámce pre učiteľov v postupe pri vyučovaní stanovuje trojica dokumentov, pozostávajúca z Národných základných učebných osnov (1995), Rámcových učebných osnov (2000) a Miestnych učebných osnov (vypracovaných pre danú školu). Učebné osnovy a postup pre jednotlivé triedy a odborné predmety stanovuje škola a jej pedagogický zbor na základe centrálne definovaných požiadaviek. Od školského roku 2001/2002 platia pre každú školu a školskú inštitúciu požiadavky, stanovené v Rámcových učebných osnovách. Rámcové učebné osnovy stanovujú úroveň vedomostí a schopností, ktoré musia žiaci dosiahnuť. Obsah učebných osnov je možné doplniť podľa miestnych požiadaviek. Rámcové učebné osnovy kladú dôraz na rozvoj schopností a talentu. Voľba pedagogických metód závisí od dohody pedagogického zboru, rodičov a ďalších predstaviteľov inštitúcií podieľajúcich sa na výučbe, prebiehajúcej na danej škole. Za výber učebníc zodpovedá pedagogický kolektív školy s tým, že Ministerstvo školstva odsúhlasí listinu vhodných učebníc.

(f)  Vyhodnotenie, postup a kvalifikácia

Celoročný postup žiakov hodnotia učitelia na základe písomných prác a slovných skúšok. Pri výročnom hodnotení problematických žiakov je možné   prikázať zopakovanie daného ročníka. Výnimkou sú žiaci prvého ročníka základnej školy. Po ukončení povinnej školskej dochádzky dostanú žiaci vysvedčenie o absolvovaní základnej školy (általános iskolai bizonyítvány), ktoré obsahuje ich dosiahnuté výsledky. (Záverečné skúšky sa nekonajú.)

5.   Vyučovanie po ukončení povinnej školskej dochádzky. Vyššie ročníky strednej školy a vyučovanie po ukončení strednej školy

(a) Typy vyučovania

(b) Požiadavky pri prijímaní do škôl

Väčšina stredných škôl organizuje prijímacie pohovory. Bezplatná stredoškolská výchova je zaručená zákonom.

(c) Obsah učebných osnov a ich kontrola

Štruktúra učebných osnov ( počet všeobecných a odborných predmetov) vyšších ročníkov stredných škôl sa mení podľa typu škôl. V zmysle zákona platného od roku 1995 sa školy, ktoré mienia zmeniť svoje vyučovacie osnovy, môžu o takúto zmenu uchádzať na ministerstve. Rámcové učebné osnovy, ktoré boli v nedávnej dobe vypracované, určujú podľa jednotlivých typov stredných škôl obsah vyučovacieho plánu. Učitelia majú možnosť voľného výberu čo sa týka vyučovacích metód a učebníc na základe zoznamu učebníc schválených Ministerstvom školstva.

(d) Vyhodnotenie, postup a kvalifikácia

Metódy vyhodnotenia výkonu žiakov sa zhodujú s metódami uplatňovanými na základných školách (általános iskola). Po ukončení stredoškolskej dochádzky (gimnázium, szakközépiskola) sa žiaci môžu podrobiť celoštátnej maturitnej skúške (érettségi vizsga). Maturitné vysvedčenie je predpokladom ďalšieho štúdia na vysokých školách. Stredné odborné školy (szakközépiskola) môžu vystaviť vysvedčenie o odbornom vzdelaní.

6. Vysoké školy

(a) Typy vysokých škôl

Maďarské vysoké školy sú odborne profilované a ponúkajú vzdelanie vo vlastných oboroch. Medzi vysokoškolskými inštitúciami   nachádzame vysoké školy neuniverzitného typu (főiskola), univerzity (egyetem) a akreditované inštitúcie poskytujúce odborné doškoľovanie.

(b) Prijímanie na vysokoškolské štúdium

Maturitné vysvedčenie (érettségi bizonyítvány) je v každom prípade predpokladom pre prijatie uchádzača na vysokoškolské štúdium. V prípade niektorých vysokoškolských kurzov sú stanovené aj ďalšie, prísnejšie kritériá, akými sú napríklad jazykové skúšky, odborné vzdelanie, atď.

(c) Aprobácia

Vysokoškolský diplom spĺňa dvojakú funkciu. Osvedčuje vedeckú a odbornú kvalifikáciu. Úspešní absolventi vysokých škôl neuniverzitného typu (3, respektíve 4-ročné štúdium) (főiskola) získavajú diplom o ukončení vysokoškolských štúdií (főiskolai diploma). Úspešní absolventi univerzít a vysokoškolských inštitúcií poskytujúcich univerzitné vzdelanie (4 až 6 ročné štúdium) získajú univerzitné diplomy (egyetemei diploma). Absolventi dvojročných vysokoškolských štúdií neuniverzitného typu po úspešných záverečných skúškach získavajú vysvedčenie o vyššom odbornom vzdelaní (felsőfokú szakképesítés).

7.   Špeciálne požiadavky na výučbu

Zákon o verejnom školstve podrobne uvádza rôzne kategórie postihnutí, pri ktorých potrebujú deti špeciálnu lekársku, alebo pedagogickú starostlivosť. V systéme základných a stredných škôl existujú rôzne školské inštitúcie pre výchovu zrakovo, sluchovo, telesne a mentálne postihnutých detí. Po ukončení základnej školy žiaci, vyžadujúci si špeciálnu starostlivosť, môžu pokračovať vo svojich štúdiách na špeciálnych školách. V prípade, že žiaci vyžadujúci si špeciálnu starostlivosť pokračujú vo svojich štúdiách na škole s integrovaným vyučovaním, ich účasť na vyučovaní sa zohľadní pri stanovení maximálneho počtu triedy. Žiaci s ťažkosťami s učením a so špeciálnymi nárokmi na vyučovanie sú bratí za dvoch a žiaci telesne postihnutí za troch pri stanovení počtu žiakov v triede.

8. Pedagógovia

Celkový počet pedagogických pracovníkov zamestnaných vo verejnom školstve predstavoval v školskom roku 1999/2000 162.149 osôb. Učitelia vyučujúci na prvom stupni základných škôl získavajú odbornú kvalifikáciu v rámci štvorročného vysokoškolského štúdia. Pedagógovia pre druhý stupeň základnej školy získavajú odbornú kvalifikáciu tiež v rámci štvorročného vysokoškolského štúdia. Učitelia pre stredné školy absolvujú štvorročné univerzitné štúdium a po ňom ešte ročnú odbornú prax. Väčšina pedagogických pracovníkov má štatút zamestnanca verejného sektora.

Štruktúra  maďarského školského systému